Stretla som skauta. To ma poznačilo.

Autor: Eva Ježovičová | 21.7.2015 o 19:53 | (upravené 21.7.2015 o 20:20) Karma článku: 11,39 | Prečítané:  3951x

Môj frajer je skaut. Správa sa ako skaut, a keď si oblečie uniformu, ako skaut aj vyzerá. Za opaskom nosí nožík, na krku šatku. 

Vie si postaviť prístrešok v prírode prakticky z čohokoľvek a keby bolo najhoršie, večeru by si ulovil vlastnými rukami. Popritom, ako strúha drevenú lyžicu mi dokáže rozprávať o priateľstve a láske.

Môj frajer ma zobral na skautský tábor. Skautský tábor pre mňa vždy vyzeral exoticky. Už na prvé počutie sa javil ako ideálne filmové prostredie pre niekoľkodielny mládežnícky seriál s mierne absurdným humorom.

Možno je to tým, že o skaute sa toho veľa nevie, teda okrem toho, čo vedia samotní skauti a čo odznelo v slávnom videu Jura Šoka Tabáčka.

Väčšina ľudí si mýli skautov s nejakou náboženskou komunitou, ktorá žije v lesoch, vzýva ducha svätého a loví veverky.

Aj takí iste sú.

Ale môj frajer nie. On je prosto skaut ako sa patrí.

Historky zo skautského tábora sú mimoriadne autentické. Dva týždne v prírode totiž vyzerajú ako dokonalá živná pôda pre všetko nadprirodzené, od sekier trčiacich z nohy cez rozbité ústa až po deti v latríne. Už len samotný fakt, že kdesi uprostred prírody sa banda nadšenej uniformovanej mládeže zmobilizuje na postavenie kompletného tábora s kuchyňou, kúpelňou a latrínami a po dvoch týždňoch podľa správnosti nenechá po sebe ani stopu, je pekná čriepka, hoci tak veľmi vytrhnutá z lepkavej reality mestských dní.

Napriek tomu, že najprv nerozumiete všetkým tým rituálom a prísahám, a zdajú sa vám prinajmenšom čudné, už po pár dňoch sa prichytíte, že dvíhate ruku s prekríženými prstami a hovoríte o záchrane vlajky, nočných hliadkach a bobríkovi odvahy. Po chvíli vám príde celkom prirodzené, že vaším jediným problémom je, čo pripraviť na obed, kde zohnať drevo, ako zabaviť deti a kam sa skryť pred slnkom.

A keď sa potom vraciate do reality, tak zistíte, že vám jednoducho chýba priezračná nočná obloha, gitara pri ohni, kúpanie v potoku a báchorky rozprávané v popoludňajšej pauze.

Vtedy viete, že vás dostali. Oddnes až navždy budete mať pár historiek s charakteristickým úvodom: „...raz na skautskom tábore..“ 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Čo si o autokamerách myslí polícia a môže ísť video na Facebook?

Autokamery snímajú aj poznávacie značky a tváre ľudí, s videami preto treba narábať opatrne.

DOMOV

Smer opúšťajú nitrianski členovia, nepáčia sa im kšefty

Predseda miestneho klubu je nespokojný.


Už ste čítali?