Prehĺtať alebo vypľúvať?

Autor: Eva Ježovičová | 13.4.2014 o 19:17 | (upravené 13.4.2014 o 19:59) Karma článku: 6,33 | Prečítané:  1651x

Je jasné, že niekoľko ľudí sa po prečítaní tohto nadpisu poteší. Zvyšných (neviem koľko) percent sa azda preľakne. No a keď poviem, že titulok je silne inšpirovaný istou kapitolou v Matkinovom románe, preľakne sa ešte väčšia časť. Alebo poteší. (Tí, čo sa potešili už pri nadpise). Lenže koniec-koncov budú sklamaní všetci. Tento článok totiž bude o niečom inom, ako by sa mohlo zdať.

Kapitola v Matkinovom románe naozaj trochu hovorí o tom, o čom hovorí nadpis, no v druhom pláne hovorí aj o niečom ďalšom – o istom prístupe k životu. Prehĺtať či vypľúvať je v tomto ponímaní otázka takmer na úrovni populárneho: byť či nebyť. Z tohto pohľadu akoby Shakespeare nechcene podával Matkinovi ruku. A ešte niečo – pľul mu do tváre.

kafe.jpg

Otázku novodobej filozofie si však teraz kladiem za celkom odlišných podmienok: pri degustácii kávy. Človek by povedal, že pri takej distingvovanej udalosti v hoteli na Š poblíž Národného divadla, ho už nič okrem dám s hlbokým výstrihom a náramkov Swarowski neprekvapí, ale skutočnosť je iná. Jemne sa dotýkam baru a spôsobne čakám, kým sa dozviem, ako celá táto high society udalosť prebehne. Aké je moje prekvapenie, keď vysvitne, že namiesto jemného sŕkania a elegantného prevaľovania dúškov kávy z jednej strany úst na druhú vyzerá celá degustácia v praxi inak. V skratke: Chlípanie a pľutie.

No dobre, tak si to zhrňme. Stojím v hoteli Sheraton (hups), pchám nos do kávy a aby toho nebolo málo, ešte aj chlípem a pľujem. Takto ma to mamička neučili.

Popri decentných dialógoch, ktoré v krátkych sekvenciách prebehnú medzi ľuďmi v okolí barového pultu, mi stále v hlave bliká kontrolka – držíš pohárik so slinami, držíš pohárik so slinami...

Vtedy si uvedomím, že všetky predstavy o high society degustáciách, aké som kedy mala, sú vlastne klišé. Aké podobné je to zrazu v skutočnosti krčmovému pozeraniu futbalu s niekoľkými pivnými bruchami navyše a penou na fúzoch. Vidíte, samé predsudky.

Nevdojak si spomeniem, ako sme na Sicílii prešli krátkym školením degustácie vína. Aj tam bol princíp podobný, i keď predohra bola o čosi dlhšia. Ponakláňať pohár, popozerať, privoňať, odpiť a vypľuť. Opäť. Už vtedy sa ukázalo, že práve s touto časťou mám najväčší problém – azda za to môže moja slovenská nátura. Víno je pre mňa ako tekuté zlato, ktoré prešlo nekonečne dlhým a zložitým procesom dospievania, aby mohlo konečne zažiť ten slávnostný okamih, keď ho označíme za víno. Ako zlato, čo roky zreje kdesi pod povrchom v žile, až kým ho ktosi nevyryžuje (aj keď dnes sú už iste iné postupy - Detvania by vedeli rozprávať), tak aj víno si zaslúži trochu úcty. Ako ho možno len tak okúsiť a vypľuť? Napokon, koľkí ľudia na svete nemajú čo piť!

Tak to teda nie! vravím si a poctivo prehĺtam, aj keď riskujem opitosť.

Varovali ma pred dôsledkami, vtedy aj dnes, prehĺtam teda s plným vedomím, mám svoje zásady. Len odpiť a potom vypľuť charakterizuje taký povrchný zážitok – veď káva a víno sú pôžitky, ktoré si zaslúžia prejsť procesom spoznávania všetkými zmyslami až do zdarného konca. Osud mám spočítaný, degustátor zo mňa nebude, preto s pokojom pijem a rebelsky prehĺtam – aj keď si to potom ods....m. J

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Křetínský: Desím sa, aby napätie v koalícii neohrozilo Slovensko

Prevážil podľa mňa konsenzus, že problematika je natoľko zložitá, že politická reprezentácia nie je schopná objektívne vyhodnotiť, čo by sa jednotlivým klientom stalo.

PLUS

Nespávajú, aby mohli prekladať titulky. Zadarmo a za pár hodín

I love you, povie filmová postava a v titulkoch sa objaví: Ja láska vy.

DOMOV

Bývalý minister práce Mihál odchádza pre postoje Sulíka z SaS

Mihál nesúhlasí s postojmi Sulíka.


Už ste čítali?