Sobota bola paradoxná. Kým väčšina ľudí v Trnave, Bratislave a Banskej Bystrici volila večne prítomné menšie zlo, pár ľudí zvolilo v trnavskej synagóge dobro. Podujatie Tedx bolo stretnutím aktívnych ľudí z rôznych oblastí, zastrešené témou Regióny a ich rozvoj. Hostia ako Peter Bročka z o.z. Lepšia Trnava, Juraj Říha z o.z. Ľudia pre Malacky, Julo Krištof, ktorý založil v Topoľčanoch Nástupištie 1-12 či Martin Horváth, ktorý buduje značku Slovenska v zahraničí aj doma, hovorili o tom, aké prirodzené je pre nich byť doma aktívnymi.
Desať nepolitických osobností, jedna politická. Ľudia, ktorí radšej namiesto času stráveného sedením v krčme a nadávaním na slovenskú politickú zberbu, volenie menšieho zla a neúčasť na voľbách, ktoré aj tak nič nezmenia, trávia čas makaním na tom, aby Slovensko bolo miestom, kde sa okrem nadávania dá aj reálne žiť. Ľudia, ktorí pochopili, že od politikov nedostanú nič z toho, čo skutočne potrebujú, ak sa nezodvihnú a nezoberú si to sami. Juraj Říha tiež ako jediný pochopil, že občiansky aktivizmus sa dá vystupňovať do politickej činnosti. Začal ako nadšenec v treťom sektore, dnes sa z malého človeka stal malý politik, ktorý však v rámci malého územia dokáže robiť veľké veci.
Trnavská synagóga sa zrazu zdala byť celým vesmírom pozitívnej energie, ktorá naozaj funguje – nielenže dokáže meniť veci, ale je aj nákazlivá. Až keď som vyšla z dverí, uvedomila som si, že ten vesmír je v skutočnosti iba akýmsi ostrovom uprostred tohto vesmíru. Malou planétou, kde nezáleží na tom, kde končí nepolitika a začína politika. Ten ostrov je možno malý, ale je podstatný a má schopnosť expanzie. Aj politika je dôležitá, politikmi sme napokon všetci - sami projektujeme svet, ktorému vládneme. Voľby by mali byť síce nástrojom, ktorým preberáme vládu nad zvyšnou časťou vesmíru, no v reálnom svete to nie vždy platí.
Výsledkom týchto volieb je niečo úplne iné – strata vlády nad nami samými, extrémne vyostrenie nálad a rozdelenie ľudí do dvoch bojových táborov. Tí za Kotlebu a tí proti nemu. Teraz sa budeme všetci trápiť, hanbiť a hádať sa. Tí druhí sú zlí a my sme lepší. Niektorí budú protestovať a niektorí budú protestovať proti protestujúcim. Podstatné je, že sa všetci pobijeme a pokričíme si. Médiá majú o čom písať, skvelé! (vidíte, aj ja mám o čom písať)
Rozmýšľam nad tým, či sa spolu so mnou v piatok opilo aj zvyšné Slovensko. Je nedeľa a ešte sme nevytriezveli. Lebo až keď promile klesne, azda nám dôjde, že boj na Slovensku nie je malicherným bojom jedných proti druhým. Je to spoločný boj všetkých za jedno lepšie Slovensko. A to nám nijaký Kotleba nezaručí (rovnako ani nevezme). To si, holt, musíme vybojovať sami.