Aj pri zmysloch myslíme na nezmysly

Autor: Eva Ježovičová | 8.11.2013 o 11:44 | Karma článku: 6,60 | Prečítané:  404x

Je piatok a voľný deň. (pre niektorých šťastných školopovinných). Behám. V okolí rieky sa vznáša hmla, pred seba vidím asi na vzdialenosť dvoch metrov. Nevadí mi to. Do uší mi šepká Alex Clare. Bežcov stretávam málo. Na vlasy mi prší voda v pomýlenom skupenstve. Je krásny deň.

Už som takmer doma, ešte prebehnúť pár ulíc. Ešte jedno priecestie. Ponorená do snov, môj pohyb má podobu vznášania sa. Usmievam sa na pánov v spoločnosti chmúr. Svet je taký malý. Aspoň v tomto meste. V hlave je celý vesmír.

Ani si nevšimnem, že sa von niečo deje. Akési auto odpočíva pri ceste. Šofér sa na mňa cez čelné sklo zamyslene díva. Prečo tam stojí? Načo čaká?

Prebehnem cez železničné priecestie križujúce cestu. Nepočujem pípanie. Nevidím vlak. Až keď zdvihnem hlavu, všimnem si, že na ňu padá rampa.

 

Pred dvomi rokmi zrazil vo Zvolene vlak dvadsaťtri ročnú dievčinu, ktorá suverénne prešla cez priecestie so slúchadlami na ušiach a korčuľami na nohách.  Obišla ôsmich ľudí, zdvihla závoru a zrazila sa s vlakom. Osem ľudí sa pozeralo na nepochopiteľný čin mladej ženy.

Myslím na jej nerozvážnosť. Hlava v oblakoch, uši nepočujúce, oči zatvorené. Máme päť (podľa niektorých aj šesť, deväť, dvadsaťjeden, či dokonca päťdesiattri) zmyslov, a pritom tak často myslíme  na nezmysly.

 

Bežím, bežím hmlou     kolajnice.jpg

bežím za Tebou.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Čo si o autokamerách myslí polícia a môže ísť video na Facebook?

Autokamery snímajú aj poznávacie značky a tváre ľudí, s videami preto treba narábať opatrne.

DOMOV

Smer opúšťajú nitrianski členovia, nepáčia sa im kšefty

Predseda miestneho klubu je nespokojný.


Už ste čítali?