There is no other way than London´s SubWay

Autor: Eva Ježovičová | 1.3.2013 o 20:33 | (upravené 1.3.2013 o 21:06) Karma článku: 4,64 | Prečítané:  589x

Prečo hovorím práve o londýnskom metre? Pretože je to fenomén, abstrahujúci v sebe všetky identifikátory tohto multikultúrneho mesta. Londýnske metro je najstarším metrom na svete – už len to hovorí za všetko. Tento labyrint vznikol v roku 1863 a predstavte si, ako to v tom období vyzeralo s dopravou vo zvyšku sveta. Dnes ide o masovo využívaný spôsob dopravy, ktorý je vďaka nulovým obmedzeniam v podzemnom systéme často omnoho rýchlejší než nadzemná osobná či hromadná doprava. Bez metra by sa svet hlavného mesta Británie neúnosne spomalil, ak aj nie zrútil.

 

Ľudia pohybujúci sa v chodbičkách metra, vyhĺbených do zeme pripomínajú malých, bezvýznamných škriatkov. Veľkomestským tempom nastaveným na najvyššie možné obrátky utekajú o preteky s časom, ktorý nikdy nepredbehnú, v jednej ruke kabelka alebo noviny, v druhej take away coffee. Tí, ktorí pred behom ešte stále uprednostňujú krok musia byť nevyhnutne turisti alebo ufóni, pretože štandardný Londýnčan, ak chce prežiť úspešný deň, skrátka utekať musí. No a potom už sedíte v metre natesnanom do systému chodieb, s nízkym stropom a trochu pritesnou atmosférou. Aj tam dokazujete, že ste silný človek – nie je to nič pre slabé povahy.

Obzeráte sa, načúvate, zvykáte si a predstierate, že ste celkom bežný človek. Odvšadiaľ na vás útočí šialená zmes jazykov, z ktorých asi polovicu počujete prvýkrát v živote. Tváre sú zafarbené všetkými možnými farbami a vymodelované tými najoriginálnejšími ťahmi. Ak odkiaľsi začujete čistú britskú angličtinu, asi máte šťastie – pravdepodobne sa nejaká banda plavovlasých Britov dohaduje na večer. Ostatní echt Briti skrývajú tvár aj s jazykom za veľkú novinovú dvojstranu.

Len chodby, svet neviditeľný a vy, unášaní neexistujúcim časom a priestorom skúmate okolité tváre. Ich odlišnosť vám hovorí, že ste práve návštevníkom živého múzea – nie je tu vstupné ani otváracie hodiny – podstatná je len vaša schopnosť recepcie, rozlišovania a spoznávania. Malé nosy, veľké nosy, tmavé oči, svetlé oči, živé gestá, pokojná mimika, mlčanie aj smiech, dlhé krky s krátkymi ušami,  zahalené tváre aj obnažené prsia – máte tu všetko ako na tanieri, z ktorého sa môžete kŕmiť 24 hodín denne a nikdy sa nepresýtite. Po chvíli už neviete posúdiť, čo sa vám páči a čo nie, všetko sa vám javí zaujímavé, iné, hodné pozornosti. Obzeráte si cudzincov a sám ste cudzinec a pomaly začínate byť aj čudák.:) Tak sklopíte zrak, ale dlho vám to nevydrží. O pár sekúnd na to už opäť čítate z novej tváre, vymýšľate si príbehy, konštruujete vlastnú predstavu o skutočnosti. Je to zábavná hra na vyplnenie času, keď na pohľad z okna nie je dôvod. Rozhodne odporúčam, ak máte chuť napísať román a hľadáte inšpiráciu k postavám. Londýnske metro je ako Londýn sám – stačí sa nalodiť a nechať sa (z)viesť. Here you go.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi. Takmer polovica dnes žijúcich ľudí zažije podnebie aké nepoznáme

DOMOV

Sudca Hrubala: Neviem, či bol Procházka politická objednávka. Vyzerá to tak

Združenie Za otvorenú justíciu sa zrejme zmení na think-tank.

DOMOV

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

Ministerstvo zaplatilo 175-tisíc za projekt, ktorý skončil v koši.


Už ste čítali?