Kundera a Karma

Autor: Eva Ježovičová | 17.10.2012 o 19:25 | (upravené 17.10.2012 o 19:30) Karma článku: 3,49 | Prečítané:  379x

Kundera v jednom zo svojich známych románov hovorí: „Kdo je v cizině, jde v prázdném prostoru vysoko nad zemí bez zachranné sítě, kterou člověku poskytuje jeho vlastní země, kde má rodinu, kolegy, přátelé a snadno se domluví jezykem, který zná od dětství.“

 

 

 

Kundera povedal veľa dobrých vecí, ale táto je pre mňa momentálne jedna z najzásadnejších. Zahraničie je priestor, v ktorom sa namiesto kráčania vznášate. Je to pôda, ktorá je pre vás neznáma práve tou neprebádanosťou a zneisťujúca svojou nepredvídateľnosťou. Preto je vznášanie sa účinnejším spôsobom pohybu v hluchom priestore, než kráčanie, kedy sa musíte dotýkať zeme, o ktorej nič neviete. Spoznávanie cudzej krajiny sa podobá spoznávaniu ženy – svoju úlohu tu hrajú sympatie a antipatie, vaše predispozície, vaša odvaha spoznávať, jej odvaha otvoriť sa a vaša schopnosť porozumieť. Nedorozumenia sú matkou väčšiny problémov a ako tvrdia všetky návody na vzťahy, komunikácia je základom každého z nich. Ale čo sa stane, keď komunikácia nie je možná, keď základný kanál, cez ktorý spoznávate svet nie je priechodný? Čo sa stane, keď sa ocitnete v krajine, kde okrem ľudí a miest nepoznáte ani danú reč? Nemusíme o tom asi dlho diskutovať - je to nepríjemné. Nikto vám nerozumie a kvôli tomu väčšina kandidátov na zblíženie rýchlo stratí záujem s vami komunikovať -  veď koho by aj napokon bavilo neustále niečo vysvetľovať, stále dookola opakovať slová a vety a aj to najjednoduchšie zjednodušovať na takmer neprijateľnú úroveň. Jasné, niekedy je tu aj humor, kopec humoru, ale o tom inokedy.

Bola som v Nemecku. Chvíľu, nie dlho. Nemecko má v súčasnosti dobrú povesť, Nemci sú známym národom vo svete, s ich typicky ostrými črtami a stereotypmi. A majú nemčinu. Bola som v tejto germánskej zemi, snažila sa prežiť a veru, šlo to ťažko. Na angličtinu sa skrátka nemôžete spoliehať vždy. Hnevala som sa na ľudí, že sú na mňa nepríjemní, že so mnou nekomunikujú a na oplátku som nekomunikovala ja s nimi. Pokladala som ich za málo empatických a súcitných a s nevôľou vnímala ich únavu prameniacu z nekonečných nedorozumení s mojou osobou. Odišla som s pocitom, že tento národ a spoločnosť mi nikdy nebudú blízkymi a nikdy im neporozumiem, rovnako ako oni mne.

Prešlo pár týždňov a ja som sa ocitla v Poľsku, kde je okrem iného veľké množstvo Turkov. Každý deň sa stretávam s niektorými z nich a snažím sa porozumieť ich lámanej angličtine. Niekedy som nervózna, že nerozumejú súvislej reči a že na väčšinu vecí reagujú : I don´t understand. Často mám po chvíli chuť to vzdať a nechať celý dialóg rozplynúť sa v atmosfére mlčania. Občas sa na nich hnevám, na ich nezmyselnú odvahu ísť do krajiny, ktorej jazyk nemajú šancu poznať  a len s úbohou znalosťou  jazyka svetového. A ďakujem svojej karme (alebo prozreteľnosti, volajte si to už, ako chcete), ktorá mi VŽDY tak láskavo s odstupom času osvetlí, ako sa veci majú. Alebo mali.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi. Takmer polovica dnes žijúcich ľudí zažije podnebie aké nepoznáme

DOMOV

Sudca Hrubala: Neviem, či bol Procházka politická objednávka. Vyzerá to tak

Združenie Za otvorenú justíciu sa zrejme zmení na think-tank.

DOMOV

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

Ministerstvo zaplatilo 175-tisíc za projekt, ktorý skončil v koši.


Už ste čítali?