Aby meditácia mohla fungovať, musí sa stať vaším zvykom. Platí to pri každej činnosti, ktorú vykonávate, a v ktorej sa chcete zlepšovať. Dokonalosť prichádza s opakovaním a výsledky sa zlepšujú pravidelnosťou.
Hoci nám zvyky uľahčujú život aj tým, že automatické správanie šetrí kapacitu nášho mozgu, vybudovať zvyk nie je jednoduché.
Podľa známej knihy Charlesa Duhigga Sila zvyku je základom každej zmeny návykov pochopenie, ako zvyk funguje. „Má tri časti: podnet, správanie a odmena,“ učí nás autor. Treba si určiť podnet, stanoviť si plán a dodržať ho. Maličkosť, nie?
Dodržať plán je najťažšie, no ak sa vám to podarí, všetko ostatné príde samo. Keď si napr. sľúbite, že odkrojíte z každého rána dvadsať minút a venujete ich meditácii, a potom dokážete nasledovné robiť dva týždne, je možné, že pri tomto zvyku zotrváte. Stanete sa do istej miery závislým na pocite, aký vám meditácia prináša: na pocite uvoľnenia a čistej mysle. A presne to je tá odmena, o ktorej Duhigg hovorí, keď popisuje zvykovú slučku.
V jednom však autor, pokiaľ ide o meditáciu, nemá pravdu. Meditácia funguje, či tomu veríte alebo nie, ak ju robíte naozaj správne. Vlastná skúsenosť je napokon najlepším argumentom, prečo niečomu veriť a prečo niečo zmeniť. A možno vás prekvapí poznanie, že jeden zvyk dokáže často ovplyvniť celú plejádu zvykov. „Kľúčové zvyky poskytujú odmeny, v odbornej literatúre známe ako ‚malé výhry‘. Pomáhajú ostatným zvykom prekvitať, lebo zavádzajú nové podmienky a vytvárajú podhubie na šírenie zmien,“ píše Duhigg. Meditácia môže byť oným kľúčovým zvykom, od ktorého sa časom odvinú ďalšie. Je to podobne, ako napr. s cvičením – začnete cvičiť a postupne meníte svoje stravovanie, správanie, myslenie. Doslova meníte svoj život...
Pokračovanie tu.