Racionálna láska po nemecky vs. talianska romanca na prvé počutie

Autor: Eva Ježovičová | 22.9.2014 o 15:32 | (upravené 22.9.2014 o 15:45) Karma článku: 5,78 | Prečítané:  1148x

Po troch rokoch v Nemecku som si uvedomila jednu vec. S jazykmi je to podobne ako so vzťahmi – v niektorých prípadoch sa zamilujete hneď a ďalší vzťah sa prehlbuje akosi prirodzene, sám od seba alebo je to naopak láska z rozumu, ktorá prichádza s časom a treba na nej poriadne zamakať. Prečo však niektoré jazyky pôsobia ľúbeznejšie a k iným si musíme hľadať cestu zložitejšie?

Nie je jazyk ako jazyk

Učenie jazykov je kapitola sama o sebe. Zvykne sa hovoriť, že niektorí ľudia sú jazykovo nadanejší ako iní alebo že niektoré jazyky sú skrátka jednoduchšie ako iné. Ale skúste povedať Thajčanovi, že čeština je ľahšia ako čínština, uverí vám?

Jazyky vo všeobecnosti triedime do príbuzných skupín, a je pochopiteľné, že pre Slovákov je akýkoľvek slovanský jazyk zrozumiteľnejší než nejaké ugrofínske „huhňanie“ alebo čínske „pišťanie“. „Jazyky, ktoré majú odlišné lingvistické štruktúry a používajú tóny alebo zvuky, ktoré sa nenachádzajú v materinskom jazyku poslucháča, môžu človeku pripadať menej atraktívne ako iné,“ píše sa v článku Matthewa Jenkina.

Podľa germanistu Trošoka môže o vašom vzťahu k jazyku rozhodnúť pozitívna skúsenosť prostredníctvom knihy, filmu alebo konkrétneho človeka. Niekedy stačí zaujímavý fakt, ktorý vo vás vzbudí pozornosť. „Ako malého chlapca ma zaujalo, prečo sa Poprad nazýva po nemecky Deutschendorf,“ prezrádza Trošok dôvod, pre ktorý si neskôr vybral štúdium nemčiny na vysokej škole.

Milovať jazyk nás učia v škole

Jazyková genéza detí začína zväčša v treťom ročníku základnej školy angličtinou. V období prvých lások vzniká aj láska k prvému cudziemu jazyku. Je ľahké pokaziť ju hneď na začiatku – stačí nekvalitný pedagóg a nechuť je na svete. Kde chýba dobrý učiteľ, pomôže iniciatíva rodičov, známych alebo jazyková škola; podstatné je pochopiť, na čo dieťa reaguje – mne pomohlo pozeranie filmov, počúvanie pesničiek a ich prekladanie v štýle „Aj šupy zo laky“ ( I should be so lucky:D ), čítanie a prvé nesmelé konverzácie s cudzincami. Jazyk môže byť zábavný; stačí nájsť cestu, po ktorej je atraktívne kráčať. A potom už len vydržať. Po nekonečnom množstve konverzácií napokon príde potrebné sebavedomie a z rozprávania sa stane záľuba. V momente, keď v cudzom jazyku začnete aj rozmýšľať, pochopíte, prečo sa hovorí koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom.

Výskumy dokazujú, že v každom jazyku človek myslí trochu inak. Ako píše Lera Boroditsky, jazyk, akým hovoríte, ovplyvňuje, čo si pamätáte, akým spôsobom interpretujete skutočnosť, alebo ako vnímate čas a priestor. Podľa Asociácie pre psychologické vedy, vám cudzí jazyk dokonca môže uľahčiť rozhodovanie – odbúrava morálne dilemy a celkový strach z rozhodovania. A v neposlednom rade, už samotný fakt, že sa nejakému cudziemu jazyku venujete, významne prospieva vašej inteligencii. Podľa švédskej štúdie totiž učenie jazykov pomáha rozvíjať mozog a oddialiť tak choroby ako napr. Alzheimer. S akýmkoľvek jazykom začnete, je to vždy plus, navyše, nie je podstatné, kedy s ním začnete. Jediné, čo je podstatné, je vaša chuť a vôľa učiť sa.

Láska na prvé počutie

Nie všetky jazyky sa však učia rovnako ľahko. Niekedy je to láska na prvé počutie, čo výrazne pomáha pri učení. V mojom prípade to bola taliančina. Jedno leto som sa za tri mesiace práce v Taliansku naučila základy, pretože inak sa nedalo. Prvé týždne som síce nerozumela ani slovo, no napriek tomu som všetky konverzácie doslova hltala – taliančina mi pripadala ako hudba, poézia a šumenie Fontány di Trevy dokopy.

Veľmi expresívny prejav Talianov a emócie v každom slove, geste a pohybe mi boli okamžite blízke. Ich uvoľnenosť, spontánnosť a otvorenosť sa mi za krátku dobu vryli pod kožu a bolo jasné, kam patrím. Z lásky na prvý pohľad sa stal vzťah na celý život a aj dnes, vždy keď niekde začujem taliančinu, mám pred očami seba v ľahkých letných šatách ako pijem caffe latte za malým barom kdesi v uliciach Ríma, celkom stratená v čase a v priestore tejto, estetikou nasiaknutej krajine.

Každý jazyk je iný – viaže sa na kultúru daného národa alebo etnika a nesie v sebe historický vývoj danej kultúry. Hoci existuje vedný odbor sociolingvistika, ktorý vysvetľuje celú plejádu vzťahov medzi spoločnosťou a jazykom, jazykovedci sa otázke náklonnosti k istému jazyku skôr vyhýbajú. Podľa Vineety Chand, profesorky University of Essex ide o nebezpečnú sféru, pretože vždy hrozí, že úvahy o kráse alebo nepeknosti jazyka skĺznu k diskriminácii celých kultúr alebo národov. Sympatie k určitému jazyku sú však často spojené práve s láskou k danej komunite alebo kultúre. Je to normálne ako v partnerstve - ľahšie sa zamilujete do človeka, ktorý reprezentuje vám blízku komunitu. 

Iš liebe diš!

Čo však robiť, keď daný jazyk potrebujete, ale do ucha vám nejde tak, ako v mojom prípade nemčina? Na škole si ma nezískala a ani po desiatich rokoch a dvoch letách v Nemecku sme si k sebe nevedeli nájsť cestu. Akoby nemčina ku mne prehovárala jazykom, ktorému som odmietala rozumieť; zdal sa mi surový, chladný a prísny, nenachádzala som v ňom hudbu, emócie, a tým pádom ani zaľúbenie. Moje uši neboli schopné Nemcov počúvať, a tak som často (ne)vedome vypínala príjem.

Dokázala som sa dokonale stotožniť s výrokom Oscara Wildea, že život je prikrátky na to, aby sme sa učili po nemecky. Lenže, keď už raz ste v tom Nemecku, nemáte na výber a po nemecky sa musíte naučiť.

Môj prípad vyzeral ako stratený, keď som už druhé leto v Nemecku nebola schopná viesť dlhšiu, zmysluplnú konverzáciu a prakticky som sa jej vyhýbala ako čert krížu.

Ako sa hovorí, do tretice všetko dobré, takže tretie leto sa to konečne podarilo. Ťažko povedať, čo sa stalo. Možno som medzičasom nadobudla viac rozumu, alebo sme si na seba konečne po tých rokoch zvykli. Niektoré vzťahy sa skrátka vyvíjajú pomalšie a celý proces zbližovania trvá dlhšie. Niekedy je to drina a trápenie, ale výsledok napokon stojí za to.

Nemčina mi aj dnes pripadá surová, chladná a prísna, najmä keď ju porovnáte s energickou taliančinou alebo ležérnou angličtinou. Má to vraj aj svoje odôvodnenie - podľa Dr. Pattiho Adanka je práve časté hromadenie spoluhlások v nemčine dôvodom, prečo mnohí nemčinu považujú za nepeknú. Oproti tomu, taliančina, ktorá zgrupovanie spoluhlások nepozná, patrí všeobecne medzi najobľúbenejšie jazyky.

Výhodu nemčiny a jej istú krásu však možno nájsť inde - spočíva v jej logickosti, presnosti a funkčnosti. Napr. oproti slovenčine má podľa germanistu Trošoka omnoho pevnejší slovosled ako slovenčina, no zároveň majú tieto jazyky mnohé spoločné. Ak chodievate na Spiš alebo Hornú Nitru, platí to dvojnásobne. Podobné výrazy a frazeologizmy sú pozostatkom dedičstva našich predkov, ktorí boli s nemčinou v bežnom kontakte. Na toto dedičstvo sme zabudli, preto nám dnes ani nenapadne, že by sme slová (niekedy spisovné, niekedy nespisovné) ako pulírovať, ratovať, randál, jarmok, hobľovať, hopsať, tringeld alebo hokerlík mohli nájsť aj u Nemcov. Mnohé spojenia sú v nemčine veľmi funkčné, pretože vznikli skladaním ako u nás. Predovšetkým to platí o slovesách, ktoré Nemci tvoria predponami ako my alebo o podstatných menách, ktoré tak milujú skladať. Často sa môžete zabaviť na spojení kreatívneho a funkčného, ktorého výsledkom sú slová ako - Sommerloch „letná diera“ = uhorková sezóna, Plattenspieler – „platňoprehrávač“ = gramofón, Dudelsack = gajdy, Wahrsager – „pravdovravec“ = veštec,  vollmundig – „plné ústa“ = plná chuť (napr. pri víne), Sitzfleisch – „sedavé mäso“ = trpezlivosť, atď. Niekedy vás prekvapia výrazy, ktoré ste už počuli aj u nás a nenapadlo by vám, že Nemci ich poznajú tiež – napr. Herrgott, (Hergot!), Feschak (fešák), hatschi (hapčí).

Nemčina (aspoň pre mňa) nepatrí k jazykom, pri ktorých ide o povrchné zamilovanie sa do krásy a lásku na prvé počutie. Je to skôr vzťah, ktorý vychádza z racionálnych dôvodov a ku ktorému dopracovať sa trvá roky.

Napokon je však jedno, akým spôsobom nadobudnete vytúžené jazykové vedomosti, dôležité je, že raz príde moment, keď objavíte krásu a funkčnosť daného jazyka a oceníte fakt, že aj s jednými ústami môžete byť vždy niekým iným. Chce to však trpezlivosť a vytrvalosť. (Sitzfleisch - sedieť na zadku a učiť sa). :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?