There is no other way than London´s SubWay

Autor: Eva Ježovičová | 1.3.2013 o 20:33 | (upravené 1.3.2013 o 21:06) Karma článku: 4,64 | Prečítané:  579x

Prečo hovorím práve o londýnskom metre? Pretože je to fenomén, abstrahujúci v sebe všetky identifikátory tohto multikultúrneho mesta. Londýnske metro je najstarším metrom na svete – už len to hovorí za všetko. Tento labyrint vznikol v roku 1863 a predstavte si, ako to v tom období vyzeralo s dopravou vo zvyšku sveta. Dnes ide o masovo využívaný spôsob dopravy, ktorý je vďaka nulovým obmedzeniam v podzemnom systéme často omnoho rýchlejší než nadzemná osobná či hromadná doprava. Bez metra by sa svet hlavného mesta Británie neúnosne spomalil, ak aj nie zrútil.

 

Ľudia pohybujúci sa v chodbičkách metra, vyhĺbených do zeme pripomínajú malých, bezvýznamných škriatkov. Veľkomestským tempom nastaveným na najvyššie možné obrátky utekajú o preteky s časom, ktorý nikdy nepredbehnú, v jednej ruke kabelka alebo noviny, v druhej take away coffee. Tí, ktorí pred behom ešte stále uprednostňujú krok musia byť nevyhnutne turisti alebo ufóni, pretože štandardný Londýnčan, ak chce prežiť úspešný deň, skrátka utekať musí. No a potom už sedíte v metre natesnanom do systému chodieb, s nízkym stropom a trochu pritesnou atmosférou. Aj tam dokazujete, že ste silný človek – nie je to nič pre slabé povahy.

Obzeráte sa, načúvate, zvykáte si a predstierate, že ste celkom bežný človek. Odvšadiaľ na vás útočí šialená zmes jazykov, z ktorých asi polovicu počujete prvýkrát v živote. Tváre sú zafarbené všetkými možnými farbami a vymodelované tými najoriginálnejšími ťahmi. Ak odkiaľsi začujete čistú britskú angličtinu, asi máte šťastie – pravdepodobne sa nejaká banda plavovlasých Britov dohaduje na večer. Ostatní echt Briti skrývajú tvár aj s jazykom za veľkú novinovú dvojstranu.

Len chodby, svet neviditeľný a vy, unášaní neexistujúcim časom a priestorom skúmate okolité tváre. Ich odlišnosť vám hovorí, že ste práve návštevníkom živého múzea – nie je tu vstupné ani otváracie hodiny – podstatná je len vaša schopnosť recepcie, rozlišovania a spoznávania. Malé nosy, veľké nosy, tmavé oči, svetlé oči, živé gestá, pokojná mimika, mlčanie aj smiech, dlhé krky s krátkymi ušami,  zahalené tváre aj obnažené prsia – máte tu všetko ako na tanieri, z ktorého sa môžete kŕmiť 24 hodín denne a nikdy sa nepresýtite. Po chvíli už neviete posúdiť, čo sa vám páči a čo nie, všetko sa vám javí zaujímavé, iné, hodné pozornosti. Obzeráte si cudzincov a sám ste cudzinec a pomaly začínate byť aj čudák.:) Tak sklopíte zrak, ale dlho vám to nevydrží. O pár sekúnd na to už opäť čítate z novej tváre, vymýšľate si príbehy, konštruujete vlastnú predstavu o skutočnosti. Je to zábavná hra na vyplnenie času, keď na pohľad z okna nie je dôvod. Rozhodne odporúčam, ak máte chuť napísať román a hľadáte inšpiráciu k postavám. Londýnske metro je ako Londýn sám – stačí sa nalodiť a nechať sa (z)viesť. Here you go.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?