Kundera a Karma

Autor: Eva Ježovičová | 17.10.2012 o 19:25 | (upravené 17.10.2012 o 19:30) Karma článku: 3,49 | Prečítané:  368x

Kundera v jednom zo svojich známych románov hovorí: „Kdo je v cizině, jde v prázdném prostoru vysoko nad zemí bez zachranné sítě, kterou člověku poskytuje jeho vlastní země, kde má rodinu, kolegy, přátelé a snadno se domluví jezykem, který zná od dětství.“

 

 

 

Kundera povedal veľa dobrých vecí, ale táto je pre mňa momentálne jedna z najzásadnejších. Zahraničie je priestor, v ktorom sa namiesto kráčania vznášate. Je to pôda, ktorá je pre vás neznáma práve tou neprebádanosťou a zneisťujúca svojou nepredvídateľnosťou. Preto je vznášanie sa účinnejším spôsobom pohybu v hluchom priestore, než kráčanie, kedy sa musíte dotýkať zeme, o ktorej nič neviete. Spoznávanie cudzej krajiny sa podobá spoznávaniu ženy – svoju úlohu tu hrajú sympatie a antipatie, vaše predispozície, vaša odvaha spoznávať, jej odvaha otvoriť sa a vaša schopnosť porozumieť. Nedorozumenia sú matkou väčšiny problémov a ako tvrdia všetky návody na vzťahy, komunikácia je základom každého z nich. Ale čo sa stane, keď komunikácia nie je možná, keď základný kanál, cez ktorý spoznávate svet nie je priechodný? Čo sa stane, keď sa ocitnete v krajine, kde okrem ľudí a miest nepoznáte ani danú reč? Nemusíme o tom asi dlho diskutovať - je to nepríjemné. Nikto vám nerozumie a kvôli tomu väčšina kandidátov na zblíženie rýchlo stratí záujem s vami komunikovať -  veď koho by aj napokon bavilo neustále niečo vysvetľovať, stále dookola opakovať slová a vety a aj to najjednoduchšie zjednodušovať na takmer neprijateľnú úroveň. Jasné, niekedy je tu aj humor, kopec humoru, ale o tom inokedy.

Bola som v Nemecku. Chvíľu, nie dlho. Nemecko má v súčasnosti dobrú povesť, Nemci sú známym národom vo svete, s ich typicky ostrými črtami a stereotypmi. A majú nemčinu. Bola som v tejto germánskej zemi, snažila sa prežiť a veru, šlo to ťažko. Na angličtinu sa skrátka nemôžete spoliehať vždy. Hnevala som sa na ľudí, že sú na mňa nepríjemní, že so mnou nekomunikujú a na oplátku som nekomunikovala ja s nimi. Pokladala som ich za málo empatických a súcitných a s nevôľou vnímala ich únavu prameniacu z nekonečných nedorozumení s mojou osobou. Odišla som s pocitom, že tento národ a spoločnosť mi nikdy nebudú blízkymi a nikdy im neporozumiem, rovnako ako oni mne.

Prešlo pár týždňov a ja som sa ocitla v Poľsku, kde je okrem iného veľké množstvo Turkov. Každý deň sa stretávam s niektorými z nich a snažím sa porozumieť ich lámanej angličtine. Niekedy som nervózna, že nerozumejú súvislej reči a že na väčšinu vecí reagujú : I don´t understand. Často mám po chvíli chuť to vzdať a nechať celý dialóg rozplynúť sa v atmosfére mlčania. Občas sa na nich hnevám, na ich nezmyselnú odvahu ísť do krajiny, ktorej jazyk nemajú šancu poznať  a len s úbohou znalosťou  jazyka svetového. A ďakujem svojej karme (alebo prozreteľnosti, volajte si to už, ako chcete), ktorá mi VŽDY tak láskavo s odstupom času osvetlí, ako sa veci majú. Alebo mali.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?