Veci, čo neodnesie rieka ani čas

Autor: Eva Ježovičová | 1.6.2012 o 11:01 | (upravené 1.6.2012 o 11:10) Karma článku: 9,59 | Prečítané:  322x

......Ak ste podobne zelení, pochopíte, a ak nie, možno budete aspoň ratolesťou, čo sa zazelená. Myslenie má zelenú vždy...

Niekoľko týždňov dozadu som sa vybrala svojou klasickou trasou popri Hrone smerom na Sliač. Spáliť nejaké tie kilojouly, prípadne negatívne myšlienky.Na začiatku hrádze som narazila na skupinku chlapcov. Sedeli na zemi v kruhu, v rukách gitary, na zemi fľaša. Pousmiala som sa. Bol príjemný májový večer a všetko pulzovalo ako mladosť. Medzi vysokými trsmi trávy sa spolu s chrobákmi prechádzali páriky a rodiny s deťmi. Bol to večer ako z knižky medzivojnových naturistov. Ešte že som mladá aj ja a nemusím mládencom závidieť tú neuveriteľnú ľahkosť bytia. Bežala som teda ďalej, s o niečo väčšou chuťou.

Škoda, že som sa na druhý deň túto trasu rozhodla zopakovať. Na mieste včerajších gitaristov nezostala len spomienka na predchádzajúci večer. Tá spomienka bola aj reálne zhmotnená do plastových a sklenených fliaš, ktoré tam po chlapcoch ostali. Váľali sa po zemi ako ľahostajne opustené obete. Moja dobrá nálada bola nenávratne preč. Pritom by stačilo tak málo. Spolu s gitarami zobrať aj tie dve fľašky.

Teraz pár osudových idealistov povie niečo v zmysle- chlapci sú mladí, s vekom príde aj zodpovednosť. Ešte je tu ale iný príbeh.

Bolo to pred pár rokmi, čo som takto podobne bežala popri rieke. V tom istom smere, v podobnom čase, a snáď aj s podobnou náladou.

Trasa ma sprvu viedla popri záhradkách, ktoré patria vlastníkom miestnych bytov. Z jednej otvorenej bránky vyšiel zrazu starší pán. Náruč plná plechoviek, presnejšie obrovských plechových nádob z ovocia a podobne. Postavil sa až k brehu, naklonil sa a jedným šmahom ruky hodil všetky plechovice do rieky. Chvíľu sa pozeral, ako ich prúd pomaly odnáša, potom sa otočil a pobral naspäť do bezpečia svojej záhradky. Iste bola krásna a upravená, s čerstvo pokosenou trávou a pozametaným chodníkom.

Mala som chuť mu niečo povedať, zakričať, vypýtať si vysvetlenie, ale moja detskosť ešte nemala odvahu. Nemo som sledovala ten čin a nezmohla sa na slovo. Plechovice sa ešte chvíľu pohojdávali na hladine Hrona, až kým mi nezmizli z dohľadu. Dodnes neviem, kto bol ten človek a čo ho viedlo k takémuto aktu.

Pritom by stačilo tie plechovky naložiť do auta a odviesť kúsok vyššie k smetiakom. To by však už bol iný príbeh.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?